NA CESTE ZA DOBRODRUŽSTVOM

... ja hľadám prácu, byt a robím plány čo ďalej. Je to makačka ako blázon... Vitaj realita:) Izbu mi zdobí magnetická a korková tabuľa s poznámkami, čo, kedy, ako, kam treba ísť a čo vybaviť. Zato sa mi podaril husársky kúsok aneb vitaj vodičák ^^ Dokonca som už aj viezla otca do Trenčína (medím si) a po ceste ma vytrúbili len raz... whatever :D Koľko "zetkových" nálepiek treba na auto, aby šofér pochopil, že nebudem valiť sto??? Konečne a pomaly sa orientujem v Bratislave. Peši mi to ide lepšie. Už sa mi stalo, že som nenašla stanicu resp. zastávku, kde som mala prestúpiť a to som mala so sebou mobil s internetom a neviem čím. :D Orientačný zmysel neopúšťaj ma. Klasika. Hlavne, že trafím na Obchodnú a na hlavnú stanicu či autobusovú alebo železničnú. Učím sa písať motivačné listy, strojopis (dieťa z gympla - samouk ^^) a ruštinu - zas a znova - večný začiatočník. Dobieham "zameškané" malé párty, stretávky, len nedávno som sa po troch rokoch videla so spolužia

od dňa, čo som prišla domov. Cesta sama o sebe bola "haluz". Veľa dnb ma vytrhlo z biedy a cesta išla akosi rýchlo. To, že auto meškalo hodinu ma po piatkovom debakli ani nevyviedlo z miery. Aneb piatok sa na mňa dispečer totálne vykašlal a nahradil ma niekým iným. Katarínka celú noc nespala. Ako začiatok niečoho nového, to nebolo dobré znamenie. Takže namiesto soboty som domov docestovala pondelok na obed a to hovorím: "Vďaka, že neboli na ceste žiadne nehody." Takže žiadne veľké a dlhé okúňanie. Rýýýchlo vybaliť, trochen sa zvítať a hurá do TN (pre neznalých, Trenčín). Pôvodne sme mali ísť najskôr na verejné korčuľovanie na štadión, čo nevydalo a ja som sa mohla rozbehnúť do obchodu pre nový mobil . Čo bol prakticky môj jediný darček na Vianoce. P.S. K mobilu nemám návod, ani ho nemôžem nájsť. Takže, pre mňa ešte niekoľko vecí ostáva záhadou. :D Nasledovalo sushi a nejaké tie jarné rolky ^^ Teda, išli sme na to zdravo. (Miňonky v aute nerátam, celý týždeň so