NA CESTE ZA DOBRODRUŽSTVOM

Presne tak. 5 rovných dní. Aktivizujem práčku, upratujem a spomínam. Medzitým hľadám prácu, ktorá by "nadväzovala" na moje slávne štúdium. Žeby som vedela konečne ukázať svoje nadobudnuté vedomosti? :) (Mladý ma práve češe, mokré vlasy a on zoberie kefu. Au ! :D) Mám silný pocit, že sa mi scvrkol kufor! A to sa viem dobre baliť. Veď letné tábory na dva týždne a tri roky na výške ma niečo o balení naučili! Organizácia, to je moje. Všetkých môj skorý odchod z Nemecka trápi viac ako mňa. Ja v tom vidím určité plusy, ktoré sa objavia neskôr, ale objavia.  Už môžem riešiť postupom času USA - Au-pair, môžem si nájsť prácu súvisiacu so štúdiom a tak zistím, že to nebolo marné, konečne bude čas na autoškolu a šoférovanie. Pobyt tu mi veľa dal, ukázal a naučil. Netreba vešať hlavu, keď sa niečo nepodarí. A najlepší bonus bolo sobotné cestovanie :D Kto nezažil, neuverí. V stredu vyvesia cestovné plány platné až od nedele v tom istom týždni. No jasné, že som sa do Kassel-u ani ned

Áno. Zhrnula som to do jednej vety. Viem to asi dve hodiny. (Sú tri poobede.) Jediné dve veci mi idú hlavou: "Nechce sa mi baliť" a "Práca". Fakt, že sú veci/oblečenie, ktoré môžem vyhodiť, pretože je zničené/zodraté. Tie utvorili miesto novému oblečeniu. S prácou to už také ľahké nebude. Nažhavila som portál s pracovnými ponukami a hľadám. Už teraz. Možno sa niečo od nového roku pošťastí. Jazyky, tie mi idú. Ich wünsche mir Glück :) Vyzerá to na nové dobrodružstvo.  Že by som sa niekam znovu na nejaký mesiac nasťahovala ? :) Bis später. * Dôvod, ktorý som dostala - HM potrebuje pauzu, teraz chce byť chvíľu  bez au-pair. Žiadne scény sa nekonali a všetko je v najlepšom poriadku :)

...pod stromček, ktorý stavať nebudeme. Je to moc práce, ktorú nedocením :D V lepšom prípade bude klasická štedrovečerná večera ako top. Upustila som od tabletu. S tejnak neviem, ktorá značka je dobrá, ktorá nie a čo to všetko robí (inak za dva mesiace mám narodeniny ;)). Už som veľké dievča, viem čo chcem (občas nie), takže darčeky " wishlist " pre mňa som zúžila na: 1.) Topánky/Čižmy , ktoré by nepretekali pri náznaku snehu alebo vody na chodníku a boli by zároveň pekné. Nesplniteľné. Buď sú topánky/čižmy pekné a hneď pretečú alebo úplne naopak. 2.) Kabelka ... Škola sa nejako neblíži, napriek tomu chcem do tašky napratať občas notebook, časopisy alebo knihu. Hľadám niečo elegantné, zároveň na bežné nosenie a najlepšie v kombinácií hnedá a čierna. 3.) Mobil - už mesiac žhavím notebook a internety, ale výsledok sa nedostavuje :D Ma zaujíma, kde ten mobil 23ho decembra zoženiem :D Ha! Mobil som našla: Prestigio 5500 DUO. Dobrá cena, veľký dispej a silná? baterka. Chcela

Presne tak, 20.12.2013 niekedy vo večerných hodinách (keď sa zadarí, tak aj v nočných) nasadnem do malého autobusu a vydám sa na nové dobrodružstvo. Smer Slovensko, skúšky v autoškole, nákupy darčekov na poslednú chvíľu a dohnať zameškané. Inak to ide od desiatich k piatim. V piatok som cítila divné škrabanie v hrdle. Dnes to cítim tiež a do toho sa pridal kašeľ. Toll!! Takže mám viac menej voľno a liečim sa. A moc sa toho neudialo. Konečne je tu trochu pokoj. Decká odpočítavajú dni do Vianoc . Takže tvoríme všelijaké srandy s číslami, obe majú adventné kalendáre, ja mám pre istotu dva diáre - veď čo by, keby. Že áno. Zato aspoň sobota bola záživná. S Hahn a Ionou sme boli v Bad Hersfeld-e na Weihnachtsmarkt , potom v kine na Hunger Games: Catching fire a na jedno varené víno inak známe ako Glühwein^^ Jedna poznámka po čiaru : Išla som klasickým autobusom. U nás by som ho volala "sedlák", pretože ide cez všetky kúty, kým dorazí na konečnú zastávku. Šofér

Objavil sa niekde dobrodruh vo mne aneb objavujem čaro " Couchsurfingu ". Najbližší a vlastne prvý víkend v decembri strávim vo Frankfurte s Kathleen. Takže je na čase riešiť bus a ubytovanie. Následne nakúpim milión pohľadníc a rozbehnem postcrossing , aby mi prišli nejaké pohľadnice domov:) Večere trávim s vlogmi, s blogmi, surfovaním po nete (skúšky na vodičák, objednať si miesto v aute smer domov a potom naspäť) a hlavne s čajom ! :3 Brutálny týždeň - boli tu murári, elektrikári a neviem kto ešte. Doteraz zbúrali jednu stenu, prerobili spálňu na budúcu kuchyňu, dali preč dva radiátory, medzi tým začalo snežiť, mrznúť a iné výmysly. Do toho ochorel mladý, takže dva dni som mu plne venovala. Čo teda nebolo med lízať. Pri tom som objavila tento kúsok, čo mi pripomenul detstvo :) Aby toho nebolo málo, jedno ráno si ostrihal ofinu :D Skoro som opadla... Do toho sa ani našej malinkej ešte nevodí najlepšie :-/ Zato sa jej dobre spí pri vysávaní alebo väčšom hluku.

... to je tak. Mesiac pred sviatkami ísť prerábať polovicu poschodia. Kuchyňa, spálňa a Speisekammer dostanú nové okná a dvere na terasu t.j. za pekného počasia raňajkujeme vonkuuuu. K tomu sa našemu bábätku nedarí tak dobre, ako sme očakávali :-/ HM trochu zabúda, takže robím "pravú ruku", k tomu malé nákupy a malého vodím do škôlky. Zas mi tvrdil, že mu je zima, ale nešpecifikoval či na nohy, ruky alebo podobne. Hlavne, že si dal štvrtok ráno tričko s krátkym rukávom. Pohoda :D Najstaršia došla so zápalom mandlí, takže vitajte antibiotiká (pre ňu. Ja mandle už nejaký ten piatok nemám.) Už nejaký ten deň nemôžeme dostaviť tú drevenú železničnú dráhu v izbe - čo je škoda. Zato po novom spia decká v jednej izbe. Bohovia! :D Do pol hodiny ich uspím, ale čo mi to dá "námahy". V malého izbe spí mama, mimčo a cez víkendy aj HD :D Vyzerá to celé dosť komicky. Pretože malý si dal svoju matrac na zem ze všímšudy. Vyzerá to komicky a tesno :). V sobotu som zase dostala voľ

Beží. Hrozne to beží a skoro nič som nestihla :D Výlet do Fuldy nechávam na ďalší víkend. Skrátka som minula celé vreckové. Do soboty nám robila spoločnosť Moma, takže sme mali len menší chaos. Ďalší týždeň budeme bez Momy (žeby som konečne mohla navariť?). Pondelok zahŕňal Fieber (horúčku) v škôlke a Laterneumzug (akýsi pochod s lampášmi). Každé ráno spravím papanicu pre decká a s malým idem do škôlky. Upracem riad do umývačky, spracem najväčšie rušivé elementy na zemi (hračky) a svoju izbu. Vážne som si nevšimla ten oznam, že v škôlke šarapatí horúčka a to som nevedela, že si poddá malého. Boah! Ten sprievod bol krásny, trval asi hodinu, po tme tie lampáše krásne svietili a následne sme dorazili na ihrisko, kde sme sa chceli! odmeniť, pretože už bola kosa ako cip. V tom sa strhlo mini peklo - plač (to tá horúčka) a následne začala aj mladá rumázgať. Takto sme šli 10 minút domov. V utorok kvôli Fieber ostal už nie najmladší člen rodiny preventívne doma. Takže som sa poldňa len t

Najšialenejší týždeň (nech nepreháňam, jedná sa o 4-5 dní od pondelka do piatku ráno) asi v mojom celom dlhom živote a to som už prežila maturity, prijímačky na vysokú a jedny štátnice!!! Pondelok ráno odišiel HD, HM bola od štvrtku v nemocnici s malou a ja som bola s najstaršou a dvoma deckami prakticky sama doma. NErátam jej frajera, ktorý sa pár krát zastavil.  Do školy dochádza busom, zo školy chodí medzi treťou až piatou . Nepýtajte sa. Nemecký školský systém neberiem, nechápem a je strašne dlhý. Má 18 a ešte dva roky bude trvať, než školu vychodí. Verrückt! Ráno sme fungovali na akejsi výmene - o 7 som striedala najstaršiu sestru, upiekla som predpečené pečivo pre decká do školy, nachystala, vypravila - hlavne do škôlky sme chodili celý čas pešo :D a potom počkať do tri - vyzdvihnúť zo škôlky, ísť nakúpiť a smer domov (do kopca - jeden deň som takto "šlapala" tri krát). Fakt, ešte že bolo pekne viac menej, nepršalo, tak sme boli celý čas na ihrisku až do večere.

Okrem Baby (svoju Gast Mutter som nevidela už týždeň, akurát sme si vymenili pár sms) asi nič. Neznášam otázky typu - Ako sa máš alebo čo nové. Nechám si to "patentovať". Inak, chystám sa smer mestečko Kirchheim (dlho plánované) - asi 4000 obyvateľov, od nás je to autobusom asi 10 minút a samá príroda. Takmer celú dedinu som prešla po svojich za necelú polhodinu. Jediné, čo ma ako tak zaujalo boli pekárne "na každom rohu", kde si môže človek ku koláču sadnúť, dať si kávu a vychutnať :) Na začiatku natrafím na Subway (Burger King a aj Mc Donald's) a Puma Outlet (plus Trigema a LLoyds). Na jedlo zatiaľ jedine do Subway-u, hoci som bola s Hahn u Vietnamcov a ona objednala vo vietnamčine. Cool! Späť k veci. Nechcem si nechať poslať zimné veci z domu, čo mi umožňuje nakúpiť botky na jeseň/zimu tu a taky bundu. Čo znamená, že zistím, aké ceny tu majú. Koľko pýtajú za veci, ktoré nájdem aj u nás na Slovensku. Ten pocit, že sa dobre zabavím (že som sa aj zabavila!)..

Základný fakt - HM je v nemocnici od štvrtku. Decká ju videli cez víkend dvakrát. Bola samozrejme prítomná asistencia HD celý predchádzajúci týždeň, ktorý odišiel tento pondelok. Povedal, že príde vo štvrtok (to dúfam, večer má byť Elternabend v škole alebo v škôlke). Odbočím - Elternabend je niečo ako ZRPŠ alebo po novom som videla ZRŠ. Takže sa jedná o tzv rodičko. Tu sa koná o ôsmej večer a trvá niekedy aj dve či dve a pol hodiny! Bez srandy. Ešte som sa ho nezúčastnila (bez tak by mi polovica oznámení ušla), ale predpokladám, že účasť rodičov je tiež hojná. Takže je to rozdiel oproti rodičkám u nás. Mne dnes, teda v utorok, prišla SMS, že HM príde domov vo štvrtok. Na druhý deň už prišli aktuálne info o príchode v piatok. Nie, že by som si sťažovala to nie. Ráno decká vypraviť do školy a škôlky nie je problém. Po škôlke sa plahočím do obchodu na nákupy. Samozrejme treba upratať (nič veľké - raz za dva dni povysávať a narvať veci do umývačky riadu). Počkať do tretej hodiny. Mladá i

Naväzujem na predchádzajúci blog o veľkej grupe detí... Poznámky v mobile mi ukazujú aktivity ako hrabanie lístia na jeseň (cez leto pokosená tráva) - aby som to upresnila ich to baví tak 10 minút a už chcú do tej kopy skákať. Za 10 minút toľko toho nenahrabem ani omylom! ;) Lezenie na strom : na to treba predstavivosť. Prvý raz sme sa hrali na pirátov. Keď prišiel silný vietor primontovali sme na strom balóny. Čo bola sranda, ale na druhý deň som na strome nenašla ani jeden balón! Pri počte detí dva to lezenie nie je strašné. Dva kusy viac už to je problém - zvážiť treba vek detí a už musím byť prítomná aj telom, nie len duchom, keď sú na strome dvaja. Taký strom sme použili/ešte použijeme na zavesenie reťazí z orechov a prichystáme pokrmy pre vtáky na zimu. Je tu toľko vrán, že taký slušný detektívny anglický/francúzsky seriál by sa hanbil! Najmä naša mladá zaspáva pri CD - Lauras Stern alebo Conni. .. :) Dala som si tú "námahu", pustila YT a hľadala. Nenašlo mi to au

Po "novom" si píšem poznámky do mobilu a potom to pretvorím v blog. Blogy píšem jedine v posteli,keď mládež ľahne, zaspí a začne dobíjať baterky. Už sa mi stalo, že o pol piatej mi mladá klope na dvere s otázkou koľko je hodín alebo pol tretej prišiel mladý s plačom, že papi ešte nie je doma (HM v nemocnici, HD bol za ňou a tak som strážila :)) Späť k meritu(ooooo) veci. Už sa mi podarilo mať na krku menšiu oslavu (samozrejme za prítomnosti HD a HM, takže to nebolo tak schlimm) našej mladej - mala osem, takže to znamenalo osem hostí plus (najskôr unavili trampolínu, v záhrade si spravili preteky v 2 družstvách, nasledovala Reise nach Jeruzalem - stoličkový tanec tj hudba sa zastaví a jeden ostane stáť, ďalej balónový tanec alebo kŕmenie sa poslepiačky.. ); postrážiť decká, kým mala HM skúšku celej hudobnej skupiny alebo naposledy som bola s mojimi deckami a ešte s deckami od suseda, ktoré tu boli na prázdninách (trampolína, ihrisko a nakoniec lezenie na strom - jabloň a ore

Fakt som nevedela, že Nemci (hlavne mladšia generácia) "oslavujú" Halloween. Štvrtok (tj 31.10.) sme boli (tj ja, najstaršia a mládež) popýtať nejaké sladkosti. Chalan bol za kúzelníka a fakt, že bol kúzelný - klobúk s kvetinou a blúzka jeho sestry, takže rukávy mu boli pridlhé. Vonku kosa ako cíp a nič navrh. To, že ho nervili dve mikiny pod blúzkou spomínať nemusím, ale spomeniem. Dievča bolo za čarodejnicu. Mala kráááásne kárované červené šaty, tepláky a čižmy :D Nebol čas sa vyhrať s makeupom alebo kostýmom, pretože ja som mala byť pôvodne na kurze a staršia prišla neskôr ako mala.Medzi šiestou až pol siedmou sme sa vydali na menšie dobrodružstvo - aspoň pre mňa. Nechodím bežne k susedom a známym pýtať nejaké sladkosti. Heslo bolo: Süßes oder Saueres (sladké alebo kyslé). Neviem, či to pasuje k trick or treat. Ja ostávam fascinovaná. Čo k tomu ešte dodať / ozdobu domov tekvicami, mini cintorínmi alebo nejakými strašidelnými postavami neriešia. Aspoň nie tu u nás. Str

(Tož... štúdium v Čechách sa odzrkadlilo na mojej slovnej zásobe :D ) Ráno ma budí mobil (Blue - You make me wanna - hneď sa lepšie vstáva) a následne rýýýýchlo preletím FB a Twitter na mobile. Momentálne sa hýbem v čase medzi pol siedmou až siedmou hodinou rannou. Vtedy mám štádium - uvariť si rýchlo kávu , bez tak nevnímam.  našla som pri potulkách po dedine u nás Začne ranný boj: raňajky, obliecť, umyť zuby, očesať, desiata a nájsť topánky. Následne idem s mladým do škôlky a po ceste si spievame pesničky s doprovodom mobilu (nutne potrebujem nový). Po návrate trochu Abwasch (umyť riad aneb čo nejde do umývačky riadu) alebo povysávať (už mám grif, tak mi to netrvá viac ako 10 minút). Do 3 poobede mám (po novom) voľno - pokiaľ majú decká Betreuung. Takže medzitým môžem vlastne všetko => nové neotvorené nemecké knihy budú mať premiéru. Jupííí. Ako na to pozerám, mohla by som pohrabať lístie v záhrade a pred domom. (Mám nejaké podcasty v angline a dlhšie ako polhodinu. Kone

Keď som naďabila na blogy au-pairs z Anglicka alebo z USA, spočiatku som sa čudovala (niečo v duchu, že ako nemôže mať čas alebo nie je o čom písať zrovna) a teraz to už chápem. Prečo vôbec píšem tento článok - už roky rokúce mám zálusk na jazykový certifikát.  Niečo bližšie k možnému štúdiu v Nemecku ako au-pair. Medzi práva (a samozrejme povinnosti au-pair) patrila možnosť navštevovať jazykový kurz. Ono to znie dobre - v každom prípade závisí na dohode, kto kurz zaplatí (platí si sama au-pair, platí rodina alebo polovicu doplatí au-pair) plus kto zaplatí cestu do mesta, kde sa kurz koná. U mňa to vyšlo na dohode s rodinou, že mi kurz aj cestu zaplatia ^^ Samotný kurz sa koná u VHS (Volkshochschule) v Bad Hersfeld (t.j. dochádzam asi 20 až 30 minút busom) raz za týždeň a trvá cca 90 minút. Pravda, že cena sa mení podľa mesta a počtu hodín a existuje ešte x ďalších jazykoviek v Nemecku (Google vypľuje raz dva...). Za menší poplatok je možné dostať akýsi certifikát o absolvovaní k

... čo mi dáva a berie. (Písala som večer, ale postujem doobeda - kým je čas.) Práve som uspala mladú - trvalo mi to presne jedno CD Laura's Stern. Čo môže byť tak do polhodiny ani nie. K tomu je chorá, takže zanedlho je to u mňa. T.j. je čas na čaje, teplé ponožky a veľa ovocia. Takže do slúchatiek púšťam hlasnú hudbu a idem niečo sem zdrmoliť. Nech nezabudnem a ostane mi nejaká pamiatka. trošku v záhrade a na čerstvom vzduchu - ideál Trpezlivosť - pravda s deťmi to je každý deň iné - raz sú milé, že neverím a následne by som ich radšej "predala". Nie som rodič, nevychovávam - dávam pozor a som tu ako kontrola. Ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša - a už ma len tak čosi nevytočí (napríklad na kartu z banky čakám vyše týždňa "Auf Wiedersehen nákupy"). Jazyk v tomto prípade nemčina (na Erazmus nevydalo - ďakujem predmetu literatúra a dejiny :D Lieblingsfach) - nemčina všade - rádio, telka, deti a vlastne celá rodina, susedia a ich známi, časopisy, dv

Klasicky v piatok večer dofrčí HD z Hamburgu t.j. na večeru bude kebab alebo čína - existujú výnimky. Jedávame zásadne spolu. Následuje naháňačka "die Hände waschen" a deti bežia do kúpeľne a medzitým sa pohádajú, kto bol prvý pri umývadle. Možnosti sú dve - skončí to plačom alebo vychechtaní vytopia kúpeľňu. Prípadne Adrian zahlási, že kde je Apfelsaft (v chladničke alebo už na stole - je závislý). Po večeri nastane voľno => naháňačka "die Zähne putzen" aneb večer v znamení hry (Autorennen), kedy rodina zasadne v obývačke - pustia sa iPhony, iPady a drtí sa... Väčšinou vyhrá mladá alebo HD, HM býva posledná resp. tretia, pretože mladý sa na začiatku otočí a ide v protismere :D Moje dve decká chodia na futbal. Takže sobota alebo nedeľa sa nesie v znamení futbalového zápasu, kedy mám pol dňa prázdny barák. Raňajkujeme zase spolu - kedy sa zaplní stôl celou chladničkou, voňavou kávou/čajom a teplým pečivom (ich vermisse "rožky" ganz ganz doll...). Potom

Už som spomínala, že môj "výskyt" v Nemecku má súvislosť so štúdiom. Po mesiaci (páni,už mesiac !!) pobytu som začala trochu uvažovať, ako využiť voľný čas okrem výletov alebo športu. A rovno z toho vzišli dva božské nápady: stáž (asi na rok) a au-pair program v USA (asi na rok). Zatiaľ som začala len prieskum au-pair programu v USA. Na stáže musím ešte vyzrieť resp pripraviť si nervy (zistiť podmienky, či sú platené, dĺžka trvania a miesto). Nad stážami rozmýšľam už dlhšiu dobu, avšak nikdy som sa k tomu nedokopala ako študentka a tak skúsim šťastie ako absolventka. Hoci neviem, či bude lepšie nájsť si na rok bývanie v BA + stáž alebo si nájsť niečo u nás v okolí a bez hľadania bývania. Len nech ma nečaká zistenie, že ročná stáž nie je možná alebo už nemám nárok... Takže prieskum, písanie poznámok a následne emailov sa môže začať ! :) Čo sa týka pobytu tu - nesťažujem si. Nemčina všade naokolo, vyžívam sa v používaní umývačky riadu a spoznávam nových ľudí. Vzťahy

Čo treba v Nemecku vidieť! Top 10, 15 alebo 20.. Egal. Dúfam, že o rok si budem môcť povedať tu som bola a pomyselne to odčiarknúť. Spočiatku plánujem okolie v Hessen , potom väčšie mestá, spraviť stretko s kamarátkou z výšky v Norimbergu , navštíviť kamarátku zo strednej a jej famíliu neďaleko Magdeburgu , ďalej to budú nejaké pamiatky , príroda - lesov tu je požehnane, Ostsee (Severné more), Bodensee a nakoniec najvyšší vrch v Nemecku - Zugspitze - 2 962n.m. Hessen : Fulda, Alsfeld, Gießen, Kassel,Wiesbaden, Frankfurt am Main... To najväčšie, čo doma máme : Mannheim, Würzburg, Mainz, Erfurt, Köln, München (Lenkys s tebou počítam!), Stuttgart, Karlsruhe, Worms, Dresden, Leipzig, Düsseldorf, Essen, Dortmund, Hannover, Bielefeld, Münster, Bremen, Hamburg, Roztock, Kiel... Kapitola sama o sebe : Bonn a Berlin Kultúra - História: Jena (Uni a významné osobnosti), Halle, Zwickau, Chemnitz (Unistadt), Koblenz, Wiesbaden... Myslím, že moja peňaženka zaplače, ale zážitkov vznikne

Po mesiaci som sa konečne vydala s inou aupairkou do mesta. Volá sa Kathleen, je z USA a je o tri dni staršia ako ja. Konečne som si precvičila angličtinu a zase sme toho kúsok videli. Opäť sme navštívili Bad Hersfeld. Obehli miesta, ktoré sme nevideli a trochu sme sa spoznali. Dostali sme sa nakoniec aj k cestovaniu po Nemecku, ktoré chceme za ten rok stihnúť. Takže Hessen a celé Nemecko traste sa. Určite navštívime väčšie mestá a spoznáme iné aupair v Nemecku. Už sa na tom usilovne pracuje. Čo sa toho týka - prekecali sme celé popoludnie, až kým sme nešli na kurz nemčiny. Dokonca som jej pomohla s domácou úlohou do kurzu. To už bolo na mňa celkom moc, pretože som to vysvetľovala  anglicky a do toho som musela použiť nemčinu. No nebolo to med lízať. Zistila som, že v Amerike doner kebaby moc nevedú. Sama Kathleen bola prekvapená. Jedna z dobrých hlášok bola, že toľko nutelly ako sa posledné dva týždne TU, nezjedla za celý život. :) Milé.  Ja osobne sa snažím

Len v skratke chcem priblížiť, kde bývam, ktoré mestá mám "po ruke" a kde sa všeobecne nachádzam. Bývam v dosť veľkej dedine (cca 5500 obyvateľov) - Niederaula . Leží na rieke Fulda , patrí do okresu (už spomínaného mesta) Bad Hersfeld , ( vládny okrsok je v Kassel -i) a patrí do Bundesland -u Hessen . Toľko z wikipédie. Podľa mapy je vidieť že sa nachádzam v strede Nemecka. Neďaleko odtiaľto sídli amazon.de (resp. veľký sklad - možno aj sídlo - nezisťovala som), je tu ešte niekoľko veľkých firiem a poloha Niederauly sa vyvinula v logistické centrum. Čo sa týka cestovania - do najbližších miest je ľahšie sa dostať autobusom a ďalej pokračovať vlakom (zatiaľ som neskúmala cenové rozdiely na dlhších tratiach). Spoje sú rozumné až do soboty. V nedeľu je skoro všetko zatvorené a keď som sa HM pýtala, či tu teda idú spoje aj v nedeľu - áno, chodia. Dohromady tri spoje za celý deň. Niederaula Niederaula hraničí s mestečkom Kirchheim (tam sa chystám na bicykli, opäť tie

Pokazil sa kávovar! Až vtedy som si uvedomila, koľko káv som vypila denne t.j. prichádza obdobie čajov (mládež nosí zo školy a škôlky soplíky, kašle a kýchanie). Takže to nakoniec nie je až tak na škodu. Jednou z predností programu au-pair je návšteva jazykových kurzov (od A1 do C1 podľa ponuky). Ja navštevujem VHS v Bad Hersfeld-e (Volkshochschule) kurz B2 každý štvrtok od 17:45 do 19:15.Kurz platí rodina resp. podľa dohody. Čoho si dosť cením - zaplatia mi aj cestu tam a späť. Tie ceny sú šialené! Čím ďalej tým viac si hovorím - hlavne neporovnávaj... Bad Hersfeld som si úprimne zamilovala. Všetky potrebné obchody nájdem skoro na jednom mieste. To, že som tam nakúpila za dobré ceny spomínať ani nebudem ;) Proste "raj" 12 kilometrov vzdialený. O ňom však neskôr. O tom ako sme vybavili účet v banke. Strávili sme s tým rovné tri dni, pretože niekto zjavne nepochopil. Prekvapilo ma, že v takej väčšej dedine môžte nájsť bankomat (dva palce hore). Späť k účtu - HM sa s

Ono.. Všetko má svoj dôvod. Mojim dôvodom vydať sa sem a zistiť, že koľko toho z nemčiny neviem , bolo - "neviem, kam ďalej do školy." Neviem, či bolo dvakrát vtipné riešiť tento problém, zrovna v LS, kedy ma čakala bakalárka, štátnice a k tomu som opakovala predmet z minulého roku. Svoj osud som zverila aupairworldu a čakala, ako sa situácia vyvinie. Nasledovali trochu bezsenné noci, sem tam noci bez spánku, medzi tým som sa stala tou bakalárkou konečne a nasledovalo leto bez brigády. Avšak prišiel email: "Vybrala som si teba ako našu novú aupair." Email zamiešal karty. Skúšky na vodičák a môj odchod boli natesno. Samozrejme, že stres sa musel prejaviť. Poznámka : Pobaliť na rok do jedného kufra sa nedá! Jediné plus balenia je vyhodenie malých a starých vecí do žltých kontajnerov na oblečenie. Vznikol priestor kam dám všetko, čo musí ostať doma.Takže na vešiakov sa onedlho objavili papieriky - ???, beriem, neberiem, možno??? alebo v decembri. Inak je to výbo

Ou! Nenormálne to uteká. Len nedávno som nespravila skúšky na vodičák (hold parkovanie, ktoré má delilo od jazdy) a už som nasadala do auta smer Nemecko (hodina spánku a zvyšných deväť som prelaďovala rádio podľa signálu). Príchod 4. septembra 2013 o 7:20. Už odpočítavam kedy si túto cestu a skúšku zopakujem ešte raz aneb na Vianoce idem domov - potrebujem zložiť skúšku. Za mesiac sa toho veľa udialo. Dievča z paneláku si zvyklo na poschodový dom, záhradu (o ktorú sa treba starať), na dve malé deti (som jedináčik), jazyk (hlavný dôvod prečo som tu), dedinu ako takú (orig. bývam v meste), atď. Prekonávam "Heimweh" pomocou skypu a emailov (zaviedla som "newsletter" pre rodičov, tak každú nedeľu obdržia novinky a fotky). Začala som aktívne hľadať ľudí v okolí, ktorými môžem najbližšiu dobu rátať ako s novými kamarátmi - v okolí sa objavili ďalšie au-pairs. To považujem za veľké plus. K tomu počítam božský výhľad z balkóna na hlavnú cestu, celú dedinu a vlakovú tr