NA CESTE ZA DOBRODRUŽSTVOM

O 6:05 v sobotu ráno zvonil budík. Fakt, že dnes pôjdem na koncert Justina Biebera mi zatiaľ uniká. Že za tri hodiny budem na ceste smer Praha mi tiež uniká. Tak rýchlo vstávam, na telefóne mi svieti už správa od Lenie, ktorá bola hore od 5:30 minimálne :D a idem na vec. 7:07 prichádza vlak a ja nasadám s kľudom na duši po rušnom týždni. Trochu nadšená a trochu neviem čo očakávať. Na hraniciach od nás ešte pýtali občianske, čo ma osobne zarazilo a za hranicami odišla aj wifi. Lenie to zalomila a ja som totálne nemožná, čo sa týka spania tak som počúvala pesničky a čumela z okna. Ani obraz, ani zvuk no. Niečo pred pol druhou smer dorazili na Florenc a tam sme sa s L. oddelili na cca 24 hodín :D Ja som bežala kúpiť lístky, rozmeniť peniaze do automatu a hľadať metro trasu B na Českomoravskú. Kľudne v inom poradí, že áno. At 6:05 went off my alarm. I still do not realize, that today I am going to Justin Bieber concert or that I am going to be in the bus to Prague in 3 hours. I get up

Niekde medzi Duolingom, staraním sa o deti a premýšľaním 'že kam' ešte cez víkend zabehnem do Viedne. Prvú novembrovú nedeľu pršalo. A fest. Premokla mi nevedomky pravá topánka. Zhodou náhodou mám deravú ľavú od gumákov. Podľa mňa sa na poličke proste dohodli a bolo. Somewhere between Duolingo, taking care of kids and thinking where to go on weekend in Vienna. It was raining on the first Sunday in November. And a lot! My right shoe was soaking wet. By coincident my left rain boot has a hole. I would say, they did some sort of deal on the self and that's it. Tradične som vystúpila na Wien Mitte, dala prechádzku pri operu, kde robia najlepšie sendviče. Akože poctivo. Odtiaľ som si išla odfotiť Fillgraderstiege . Že vraj sú krásne a celkom po ruke (prvá ulica pod Mariahilfer). Áno a ešte jedno áno. Po ceste k cieľu číslo dva som zistila, že "tá" kaviareň (podľa jedného viedenského blogu je z nech pekný výhľad na Viedeň) je v rámci rekonštrukcie zatvorená. Hovorím