dva mesiace a stááááále bez práce(nezamestnaná)
Druhý mesiac ide ruka v ruke s nudou a zároveň túžbou vypadnúť. V rámci projektu "nezblázniť sa" som sa začala venovať strave - takže po ránu som si robila smoothie (v mojom prípade rozmixované ovocie). Takže som asi týždeň mala zelené raňajky - ďakujem špenátovým lístkom :) Skoro som sa donútila ísť cvičiť, ale všetko s mierou ! :D Osobne sa teším, keď vykukne slniečko najbližší víkend, oprášim bicykel (keď nie, tak aj korčule - vážne!) a dám prvých 20 kilometrov okolo našej krásnej priehrady.
Okrem iného si môžem založiť filmový klub. Denne pozriem asi jeden film, keď som veľmi nahnevaná situáciou, tak aj dva. S kamarátkou, ktorá donedávna bola na tom podobne sa docela podporujeme, takže núdzu o filmu zrovna nemám. I keď vyznáva trochu iný štýl (predsa len - dobrovoľne by som si Šindlerov zoznam nikdy nepozrela).
V rámci "voľného času" som bola s horevyššou kámoškou darovať krv v Trenčíne. Dodržala som svoju tradíciu ísť tam aspoň raz za rok a vždy v januári. Tak ohromný personál! Všetci milí a usmievaví. Ja nie som ráno zhovorčivá ani omylom, ale pri nich sa usmejem a dokonca komunikujem :D
Ďalej som sa snažila zapojiť do olympiády (myslím pasívne, teda pozerať). Nula bodov. Celý hokej som bola na mobile a písala si s kamarátkou, ktorá robila a bola za barom.Neodsudzujte ma. Môj preferovaný šport je teraz: vrhanie tieňom, liezť alebo brnkať na nervy, sedieť "celý deň" doma a hľadať prácu.
Keď mám zlú náladu a film nepomôže, rada si "preriedim" skriňu a malé veci, ktoré neznosím už ani na doma, krásne zložím, pospomínam a zanesiem do kontajnera na oblečenie. Neviem, čo sa s tým deje ďalej... ale už len pre ten pocit.
Pomedzi neúspešným chodením na pohovory do BA, som stihla dve prudké nočné inventúry (počas druhej ma začala bolieť noha, takže som bola najslabší článok :D ) a dokonca pomáham jednej holke s prípravou na písomnej maturity, čo ma vie vždy úžasne vytrhnúť z reality. Dokonca to vyzerá, že robím niečo užitočne a k tomu si trochu zašportujem. Pretože otec v aute hrozne starne! :D => rozumej: keď šoférujem.
K mojej nezamestnanosti zbieram poznatky. Zatiaľ som neúspešnosť "zúžila" na tieto body: najvyšší titul bakalár, 22 rokov, žiadne skúsenosti, rada by som robila na tpp a dokonca aj na Slovensku - pritom byt v BA/resp. spolubývanie by som už mala už x krát zariadené. Takže hlava hore, zaostrím a vidím Rakúsko. Nič nie je stratené. Dúfam.
Držte mi palce a ja želám peknú nedeľu (už sa musím pozerať do kalendára aký deň ! :D )
Katarínka
 |
| priehrada minulý rok |
Okrem iného si môžem založiť filmový klub. Denne pozriem asi jeden film, keď som veľmi nahnevaná situáciou, tak aj dva. S kamarátkou, ktorá donedávna bola na tom podobne sa docela podporujeme, takže núdzu o filmu zrovna nemám. I keď vyznáva trochu iný štýl (predsa len - dobrovoľne by som si Šindlerov zoznam nikdy nepozrela).
V rámci "voľného času" som bola s horevyššou kámoškou darovať krv v Trenčíne. Dodržala som svoju tradíciu ísť tam aspoň raz za rok a vždy v januári. Tak ohromný personál! Všetci milí a usmievaví. Ja nie som ráno zhovorčivá ani omylom, ale pri nich sa usmejem a dokonca komunikujem :D
Ďalej som sa snažila zapojiť do olympiády (myslím pasívne, teda pozerať). Nula bodov. Celý hokej som bola na mobile a písala si s kamarátkou, ktorá robila a bola za barom.
Keď mám zlú náladu a film nepomôže, rada si "preriedim" skriňu a malé veci, ktoré neznosím už ani na doma, krásne zložím, pospomínam a zanesiem do kontajnera na oblečenie. Neviem, čo sa s tým deje ďalej... ale už len pre ten pocit.
Pomedzi neúspešným chodením na pohovory do BA, som stihla dve prudké nočné inventúry (počas druhej ma začala bolieť noha, takže som bola najslabší článok :D ) a dokonca pomáham jednej holke s prípravou na písomnej maturity, čo ma vie vždy úžasne vytrhnúť z reality. Dokonca to vyzerá, že robím niečo užitočne a k tomu si trochu zašportujem. Pretože otec v aute hrozne starne! :D => rozumej: keď šoférujem.
K mojej nezamestnanosti zbieram poznatky. Zatiaľ som neúspešnosť "zúžila" na tieto body: najvyšší titul bakalár, 22 rokov, žiadne skúsenosti, rada by som robila na tpp a dokonca aj na Slovensku - pritom byt v BA/resp. spolubývanie by som už mala už x krát zariadené. Takže hlava hore, zaostrím a vidím Rakúsko. Nič nie je stratené. Dúfam.
Držte mi palce a ja želám peknú nedeľu (už sa musím pozerať do kalendára aký deň ! :D )
Katarínka
Komentáre